Sója: nedocenená superpotravina alebo votrelec zdravej výživy?

soja

Takmer 40 rokov bola sója prehlasovaná za jednu z najväčších potravín pre zdravú výživu. Vegetariáni ju vychvaľovali za to, že obsahuje kompletný proteín. Doktori ju zas majú radi pre to, že znižuje cholesterol. Tofu a sójové mlieko sa stali neoddeliteľnou súčasťou mnohých domácností a dodnes tomu tak je.

Nehľadiac na tieto pozitívne vplyvy – je tam aj toxická stránky sóje, o ktorej sa však tak veľa nehovorí. Dobré je povedať, že nie niektoré druhy sóje môžu byť pre nás naozaj prospešné. Avšak ako celok, sójové bôby majú niekoľko problémov, ktoré stará škola výživy prehliadla (či už pre nevedomosť alebo tvrdohlavosť). To je hlbší pohľad na dobré a zlé stránky sóje a ako ju konzumovať, ak sa pre to rozhodneš.

 

Tmavá stránka sóje

Výživu voslabujúca kyselina fytová

Sója je bohatá na kyselinu fytovú, antinutrient ktorý zabraňuje absorbovaniu železa, zinku, vápnika, mangánu a magnézia. Kyselina fytová znižuje výživovú hodnotu akéhokoľvek jedla, kde je sója a konzumácia veľa sóje (alebo iné potraviny obsahujúce kyselinu fytovú, ako celé zrná) ťa dávajú do rizika nedostatku železa a zinku. V tejto skupine sú najmä vegetariáni, ktorí sa snažia mať svoj kompletný proteín zo sóje alebo iných strukovín.

Lektíny

Rastliny produkujú ničiace proteíny, ktoré sa nazávajú lektíny a je to ako obranná látka voči hladným zvieratám. Sója je špecificky vysoká v lektínoch agglutinín, ktorý spôsobuje to, že červené krvinky sa zhlukujú a zabraňujú prietoku krvi. Agglutinín môže takisto spôsobiť prenikavosť čriev, čím dovolí baktériam vstup do krvného obehu, čo vedie potom na autoimúnne a alergické reakcie. Agglutinín takisto vyživuje baktérie typu E.coli v tvojich črevách, čo môže viesť k premnoženiu a problémom s črevnou flórou.

Lektíny v sóji, arašidoch a pšenici sú tepelne stabilné, takže varenie s nimi nič neurobí. Fermentácia, na druhej strane, enzymaticky rozkladá tieto lektíny. Závisí od človeka k človeku – niekto môže veľmi dobre tolerovať veľa lektínov pokým iní ľudia môžu na ne byť veľmi citlivý. Ak si na ne citlivý, asi bude najlepšie sa sóji a sójovým produktom úplne vyhnúť.

GMO sója a glyfozát

GMO SojaSója je pre obrovské agrikultúrne spoločnosti perfektný adept pre GMO modifikácie. V skutočnosti, sója bola jedna z prvých GMO modifikovaných zŕn, ktoré sa všeobecne obľúbili a dnes viac než 80% sóje, ktorá rastie na našej zemi je geneticky modifikovaných.
Problém s GMO modifikovanou sójou je za hranicami tohoto článku a čo sa snažíme teraz obsiahnuť, tak sa poďme skôr zamerať na pesticídy.

V roku 1994, Monsanto, svetovo najväčšia agrikultúrna korporácia, geneticky modifikovali sóju pre to, aby prežila oveľa väčšie vystavenie pesticídom než prirodzená, organická sója vydrží v bežných podmienkach. Monsanto začalo predávať túto pesticídom-odolnú sóju, ktorú označovali ako “Roundup ready sója”, čo ide ruka v ruke s názvom ich pesticídu Roundup.
Hlavná ingrediencia Roundup-u (glyfozát) je karcinogén a ničí bakteriálnu integritu zeme, na ktorú dopadne. Keď na svetlo začali prichádzať nálezy o tom, že Roundup ready sója má veľmi vysoké hodnoty glyfozátu, Monsanto odpovedalo, že to boli extrémne hodnoty, ktoré neboli normou. Následne na to sa štúdia pozerala na monitoring sóje a ukázalo sa, že 70% GMO sóje malo hladiny glyfozátu tak vysoké, ktoré Monsanto predtým označilo za “extrémne”.

 

Má sója dopad na estrogén?

Sója takisto dostáva bitku za jej obsah fytoestrogénov, ktoré sa viažu na tvoje receptory estrogénov v tele a mimikujú ľudský estrogén. Tento celý fenomén pochádza z dvoch hlavných zdrojov:

  • Štúdia mužov, ktorím sa urobili “mužské prsia”, mali nízki testostereón a veľmi vysoký estrogén, vďaka sóji vo svojej diéte
  • Štúdia na potkanoch, ktorá ukázala na to, že fytoestrogény spôsobujú neplodnosť u potkaních samcov a prispievajú k rakovine prsníkov u samičiek potkanov

Zneje to na začiatku strašidelne, ale ak sa pozrieme bližšie uvidíme, že v prvom prípade postihnutí muži pili cez 2,5 litra sójového mlieka denne a v druhom prípade vieme, že potkany nedokážu metabolizovať fytoestrogény (ľudia áno). Akokoľvek, aj keď by sme sa snažili znehodnotiť tieto štúdie, pravdou je, že fytoestrogény prítomné v sóji stále vplývajú na receptory estrogénov v tele, ale ich dopad je asi omnoho menší, než by sa zdalo.
Ak sa každý deň nekŕmiš kilami tofu a nezapíjaš to sójovým mliekom, dopad tofu pri dodržaní princípov nižšie bude na tvoj estrogén minimálny.

Vždy si prečítaj etikety

Sója je jednou z najbežnejšie pridávaných aditív, pretože je lacná na produkciu a vysoká v hodnotách MSG a proteínu. Takmer všetky spracované potraviny obsahujú sóju v nejakej forme a nachádza sa takmer v každej kŕmnej zmesi pre zvieratá (ktoré sa nepasú príp. sú kŕmené umelo). Vždy si čítaj etikety, aby si sa uistil, či tvoja potravina obsahuje sóju (ak sa jej chceš úplne vyhýbať).
Jedinou výnimkou, ktorá nemusí vzbudzovať obavy je sójový lecitín – ktorý nemá takmer žiady zo spomínaných negatívnych dopadov sóje.

 

Je fermentovaná sója v poriadku?

Väčšina z čerstvých sójových výrobkov (edamame, tofu, textúrovaný sójový proteín…) je stále problémom. Akokoľvek, fermentovaná sója je trošku iná skupina a závisí potom na tom, ako dobre môžeš tieto produkty tolerovať.

NattoFermentácia ničí a rozkladá lektíny a kyselinu fytovú, ktoré sú v čerstvej sóji ale na druhej strane, fermentácia produkuje histamín, čo je tá istá látka, ktorú tvoje telo produkuje počas alergickej reakcie. Sójová omáčka je napríklad dosť bohatá na histamín, a preto môže spôsobovať problémy niektorým ľuďom.
Pre test na reakciu na histamín, skús trošíčku tamari (bezlepková sójová omáčka) a pozoruj sa pre reakcie ako červeň, opuchnutie, problémy s trávením alebo škrabanie. Tamari omáčka je takisto nižšia na hodnoty fytoestrogénov, než je nefermentovaná sója.
Zase, väčšina tamari omáčiek sa fermentuje vďaka Aspergillus oryzae, čo je huba, ktorá patrí do tej istej rodiny z ktore sú aj toxické huby a plesne. Takže, ak máš alergiu na plesne, tak možno táto omáčka ti nebude robiť dobre.

Všetko z tohoto je takisto platné pre typickú miso polievku, ktorá sa často podáva so sushi. Ak ti histamín nerobí problém a nemáš alergiu na Aspergillus, tak raz za čas miso polievka alebo tamari omáčka ti nič neurobí. Uisti sa však, že používaš bio kvalitu, bez GMO.

Najlepšia forma sóje je asi tzv. natto, čo je jedlo zo sójových bôbov, ktoré si buď zamiluješ alebo to bude najhoršia vec, čo kedy ochutnáš. Má silnú vôňu, podobnú hnijúcej potrave a lepkavú konzistenciu. Je to však najkoncentrovanejší zdroj vitamínu K2 na svete a má nespočetné množstvo baktérií, prospešných pre črevnú flóru. Môžeš skúsiť natto s ryžou a pokvapkať troškou štipľavej omáčky, aby sa chuť vyrovnala. Podobne ako miso a tamari omáčka, aj natto má vysoký obsah histamínu, tak si toho stále buď vedomý a ako vždy, vyberaj si v bio kvalite bez GMO.

 

Dave Asprey
cez blog.bulletproof.com